Expozičný čas 1/100 000 000 sekundy

Úvod

Harold Eugene Edgerton (1903 - 1990) je vynálezca, ktorý zohral vo vývoji fotografie veľkú úlohu. Vynašiel totiž stroboskop a bol priekopníkom vysokorýchlostnej chronofotografie a sériového snímania.

V roku 1940 pracoval na armádnom projekte, pri ktorom vyvinul fotoaparát Rapatronic (Rapid Action Electronic). Ten umožňoval fotiť s expozičným časom až 1 / 100 000 000 (slovom jedna stomilióntina sekundy). Takto bolo možné odfotografovať ranné fázy termonukleárnych výbuchov.

Konštrukcia

Žiadna mechanická závierka nie je schopná takýto expozičný čas realizovať.

Konštrukcia pozostáva z dvoch polarizačných filtrov otočených voči sebe o 90° (žiadne svetlo neprechádza). Medzi filtrami sa využíva Faradayovho javu. Je to schopnosť magnetického poľa stáčať rovinu polarizácie svetla.

Image title

Faradyov jav (zdroj: daviddarling.info)

Stačí vyrobiť dostatočne veľký a dostatočne krátky impulz. Svetlo mierne zmení svoju polarizáciu a tým pádom ho druhý polarizačný filter prepustí. Ovládaním magnetického poľa, ovládame aj samotnú expozíciu.

Samotná realizácia je pomerne jednoduchá. Medzi dvoma polarizačnými filtrami je vložený valček z kremenného skla (ktoré dobre znáša veľké magnetické pole). Na ňom je navinutá cievka zo silného drôtu s pár závitami. O vysoké napätie sa stará veľký kondenzátor ( 2 mikrofarady na 1000 V). V ňom sa naakumuluje energia a po zopnutí, sa celá v jednom krátkom impulze presunie do cievky. V nej elektrický prúd vybudí silné magnetické pole. Kedže sa jedná o obrovské napätie spína sa thyratronom - najviac pripomína elektrónku, stačí si ho predstaviť ako obyčajný spínač.

Takto je možné realizovať neuveriteľný čas až 10 nanosekúnd.

Fotoaparát Rapid Action Electronic vystavený v Donald E. Hurlbert/Smithsonian's National Musuem of American History

Aby bolo možné zdokumentovať vývoj jedného výbuchu, používalo sa až 12 Rapatronicov, ktoré boli odpaľované postupne vo veľmi krátkych odstupoch.

Image title


Výsledné fotografie sú úžasné. Zobrazujú akoby nadpozemské príšery. Energia výbuchu odparovala kovové drôty, ktoré držali podpornú vežu a vznikli vláknité “nohy” z plazmy.



Galéria